Crashdïet som doteraz moc do hĺbky nesledoval, čo som našťastie nedávno napravil (aj keď samozrejme som ich evidoval). Kapela na prvom albume ponúka kombináciu Glam/Sleaze Rock/Metal-u s občasnými prvkami Hard a Street. Album má dobrý zvuk a v rámci štýlu je plné energie, dobrých gitár a kvalitného spevu (vrátane samozrejme rytmiky: dobrých bicích). Takto si predstavujem koncertnú kapelu daného žánru. Kapela v pozitívnom zmysle slova je ovplyvnená legendami ako napr. Mötley Crüe, Skid Row, Guns N' Roses, ako aj v niektorých častiach melodičnosťou Def Leppard. Jedinou škodou na albume je to, že je to aj posledným albumom frontmana a kvalitného speváka + gitaristu Dave Lepard (R.I.P.).

Novembre na novom albume "Words of Indigo" kombinuje Doom/Gothic Metal s prvkami Prog-u. Hudba na albume je dosť dobrá, pestrá a nápaditá, avšak problémom z môjho pohľadu je spev, ktorý ma nezaujal ani v melodickej rovine (čistý spev) a ani v tvrdej rovine (growling). Skoro vždy som uprednostňoval čistý spev pred growlingom (teda mimo mojich metal-ových začiatkov), keďže z môjho pohľadu je zložitejší a vyžaduje si lepšieho speváka (keď som mal s kamarátmi garážovú kapelu, škrek, growling a rev mi nerobili problém, ale keď som mal spievať čisto/melodicky, to už bolo ťažšie). Novembre na novinke zvolili divný prístup k čistému (melodickému) spevu, ktorý na mňa pôsobí zaspato a akoby s využitím techniky spievania cez zuby. Až som mal niekedy pocit, že speváka hneď po zobudení hodili pred mikrofón, povedali mu nech spieva a nahrali nový album (nadnesene). Čiastočne pôsobí až akoby z iného žánru - grunge. Je to fakt škoda, pretože inak má album dobrý zvuk, podarenú hudbu, zaujímavé gitary a bicie, pričom po hudobnej stránke som sa vôbec nenudil. V hudbe sa strieda tvrdosť s jemnosťou, prípadne občas až oddychové pasáže. Až na ten slabší spev...
Avšak nakoniec pridávam 5 bodov, čiže na 80, pretože hudba je naozaj výborná. ... See More

Nové a pravdepodobne aj posledné album od legendy Megadeth s rovnomenným názvom som si musel vypočuť viac krát, aby som album z môjho pohľadu objektívne zhodnotil. Za dobu počúvania metal -ovej hudby (čo je veľa, veľa rokov) som si Megadeth výrazne obľúbil a patrí medzi moje top srdcové kapely. Dave Mustaine nielenže bol pri zrode Thrash Metal -u, ale bol aj pri zrode kapely Metallica, kde na prvých dvoch albumoch (vrátane demo-nahrávok) je vo viacerých piesňach stále uvedený aj jeho autorský (gitarový a skladateľský) rukopis. Novinka mi pripadá ako prierez tvorby, kde kapela prechádza od Thrash -ových piesní cez hlavne Power a dokonca aj Heavy Metal -ové pecky (v jednom prípade koketujú s punk -om). Album má výborný zvuk a dokonca aj spev, čo u mňa nie je prekvapenie, keďže Mustaine -ov zachrýpnutý, avšak ľahko poznateľný spev sa mi vždy páčil. Album je hlavne rozmanité (ako som už písal prechádza rôznymi štýlmi) a piesne sa pohybujú prevažne v strednom a občas aj v rýchlejšom tempe. Výborne sóla predvádza Teemu Mäntysaari, čím vhodne dopĺňa riffy a vyhrávky. Podarená je taktiež rytmická časť (Dirk Verbeuren - bicie a James LoMenzo - basa). Pre mňa je to podarené album + vydaril sa aj predný obal. ... See More

Warkings na albume "Armageddon" kombinujú Power/Heavy Metal európskej školy s občasnými symfonickými prvkami. Aktuálne album sa mi zdá byť lepšie, než predošlé, pričom hudba kombinuje prevažne melodický mužský spev, ktorý je občas doplnený o ženský spev alebo o rev/growling. Práve melodický mužský spev je silnou stránkou albumu a samozrejme gitarové riffy, ktorým sekunduje rytmika. Zostavu tvoria muzikanti z iných známych kapiel ako: The Tribune - Georg Neuhauser (inak aj Serenity, Fallen Sanctuary, atď.), The Crusader - Markus Pohl (inak aj Mystic Prophecy, ex-Symphorce, ex-Souldrinker, atď.), The Viking - Chris Rodens (inak aj Watch Me Bleed, ex-Souldrinker), The Spartan - Steffen Theurer (inak aj ex-Chinchilla, ex-Symphorce, ex-Souldrinker, Watch Me Bleed) a Morgana le Fay - Secil Sen (ex-Witch Ritual, ex-Thwart). ... See More

Steven Wilson na albume "The Overview" ponúka viaceré formy a tváre Prog. Rock -u v kombinácii s rôznymi štýlmi ako Art. Rock, AOR, Soft Rock a rôzne atmosférické prvky. V hudbe počuť archaické, ako aj súčasné postupy a veľký priestor dostali variabilné klávesy, akustické gitary a rôzne gitarové vyhrávky + sóla. Hudba rôzne graduje, vyvíja sa, stišuje sa a prechádza od minimalizmu k pompéznosti. Nie je to jednoduché album na vypočutie, ale je podarené. Zároveň aj Wilson rôzne pracuje s hlasom ( v rámci štýlu) a občas s ním pracuje ako s ďalším nástrojom. Možno časom pridám danému albumu viac bodov, pretože zo začiatku som sa do neho ťažko dostával a aktuálne ma baví stále viac a viac.