konečne Kevin "Cal" Morris začal revať/kričať ako za starých čias a zanechal zachrípnutý "kvázi" spev, ktorý mu vôbec nešiel (a to mám veľmi rád melodický spev, ale od spevákov, ktorí to vedia - a on ho proste nedokázal kvalitne predvádzať/spievať). Jedinou nevýhodou je, že jeho krik/rev už pôsobí mierne unavene, ale stále je to lepšie, než na predošlých albumoch. Album sprevádzal aj návrat dvoch pôvodných členov z klasickej zostavy: Roy "Rainy" Wainright - basa a Tony "Bones" Roberts - gitary, + ako posilu si pribrali staronového bubeníka Terry "Tezz" Roberts, ktorý bol členom kapely do r. 1981 (pred vydaním prvotiny). Hudba je opäť tvrdšia, priamočiarejšia a aj mierne monotónnejšia (čo je trošku škoda, ale na druhej stráne je predsa pestrejšia a technickejšia, než na debute, kde mi ta jednoduchosť miestami až vadila). Celkovo patrí dané album medzi ich lepšie albumy.

konečne po dlhom čase celkom dobré album od Discharge s kvalitnejším zvukom, než pri predošlých. Hudobne je to kombinácia HC/Metal -u, riffy sú podarenejšie a na štýl celkom pestré, basa je počuteľná a nápaditá, a bicie to všetko pekne doprevádzajú. Spev/rev stále nie je podarený, viac by sa hodil spev z prvotiny - hlavne keď ju naspieval ten istý spevák, ale o dosť sa zlepšil a už netrhá tak uši ako na posledných dvoch radových albumoch, kde pokazil celý výsledok albumu. Ak to mám zhodnotiť ako celok: hudba - nástroje - 85 bodov, spev 65 bodov. Čiže priemer: 75 bodov.

Stručne by som trojku mohol zhodnotiť ako: slabý spev/rev (pripomína menej schopného speváka z AC/DC) a schopná hudba. Po dvojke "Grave New World", urobila kapela ďalšiu zmenu a vydala album s názvom Massacre Divine, ktoré čerpá z predošlých dvoch a mohlo byť akoby spojovacím mostom, keby ho vydali medzi HN-SN-SN a GNW. Očakával som, že sa poučia na chybách a celkom dobrú hudbu opäť neznížia slabším spevom - no nestalo sa tak. Kevin "Cal" Morris mal po predošlom nepodarku poriadne prehodnotiť spev, prípadne mal prenechať miesto inému spevákovi, ktorý by neznížil celkom schopnú hudbu. Pretože keď sa poriadne započúvate do hudby a povznesiete sa aj nad zmenou štýlu, tak hudba je celkom počúvateľná - dobrá (platí to aj pre druhé album). Avšak opäť podpriemerný spevo-škrekot ju totálne pochoval. Dokonca aj predný obal albumu je podarený a aj tak je to vo finále priemer. A to hlavne len kvôli jednej, vyššie spomenutej veci. Po viacerých vypočutiach pridávam pár bodov, no stále to nie je nič svetoborné.

vydanie Grave New World muselo veľkej časti fanúšikov skupiny priniesť obrovský šok a možno aj bolesti uší. Málokedy sa skupiny pri tvorbe a vydaní ďalšieho albumu tak výrazne odchýlia od pôvodného štýlu a zvuku. Predošlé album "Hear Nothing See Nothing Say Nothing" sa štýlovo pohybovalo v HC/Punk scéne s prvkami Metal -u, a aj keď mňa neoslovilo (hlavne jednotvárnosť + som štýlovo inde), našlo si svoju poslucháčsku základňu. Avšak druhé radové album "Grave New World" preskočilo bez nejakých náznakov varovania do Glam/Street Metal/Rock -u, - prevažne priemerného. Najvýraznejšia a aj najhoršia zmena nastala pri speve: pri prvom sa Kelvin Morris - "CAL" prezentoval chlapských krikom, prípadne akoby hovoreným spevom. Na aktuálnom albume prešiel do divného výškového spievania akoby až melodického jačania/škriekania (a nejde mu to - až to trhá uši). Proste nevie spievať, ono viacerí vedia kričať (aj to nevedia všetci), ale máloktorí vedia kvalitne spievať. Dĺžka piesní sa zdvojnásobila, niekde až strojnásobila, čo by nebol problém, no zároveň sa miestami ubralo aj na tempe, čo by tiež nebol problém. Paradoxne gitary a aj bicie s basou sú pestrejšie a napísal by som, že aj celkom dobré - je počuť muzikantský posun, slušné riffy, pestrejšie bicie, celkom dobré nápady, avšak všetko ničí daný spev, ktorý je otrasný. Zhrnutie - mínusy albumu: spev (60 bodov) + slabší zvuk, plusy albumu: gitary/bicie/basa (80 bodov) - čiže priemer: 70 bodov. P.S.: Určite na výsledný štýl a aj smer skupiny mal vplyv odchod predošlého gitaristu: Tony "Bones" Roberts. ... See More

Discharge na svojom prvom radovom albume (nepočítam demá, single a ani EP) celkom pritvrdili a skombinovali HC/Punk s prvkami Metal -u (v danej dobe máloktorá metal-ová skupina bola takto tvrdá, avšak mali iné, napísal by som až výraznejšie prednosti a preto boli pre mňa lepšie. Aké prednosti a prečo lepšie?). Nuž na dobu vydania má album podarený zvuk gitár (to je to plus), hudba je akoby zrýchlený Motorhead, avšak aj o dosť jednoduchší (čo je z môjho pohľadu škoda a výrazné mínus). Áno, je to tvrdé, na dobu vydania celkom rýchle avšak veľmi jednotvárne - hlavne bicie sú na môj vkus strašne monotónne, gitary minimalistické, ale aspoň mierne odlišné. Nemám nič proti priamočiarosti, avšak aj tvrdosť prípadne rýchlosť sa dá docieliť viacerými spôsobmi. Ak sa jedna pieseň začne podobať na druhú, tá na tretiu, atď., začne ma to po čase nudiť. Hlavným prvkom HC/Punk scény sú kritické politické texty, ktoré sú na danom albume celkom podarené (témy ako politika, moc, vojny, chudoba, hlad, atď.) a s kombináciou tvrdosti by to malo fungovať, avšak pre mňa je práve mínusom albumu daná jednoduchosť/monotónnosť. Zhrnutie - Plusy albumu: tvrdosť/zvuk, texty. Mínusy albumu: na môj vkus výrazná jednoduchosť/monotónnosť.