Oproti prvému albumu je novinka odlišná, aj keď naďalej sa pohybuje v štýle Melodického Symfonického Power Metal -u so stredovekými a epickými vplyvmi, avšak mierne pridali aj prvky Gothic.
Spev už nie je len záležitosťou prevažne žien (na debute troch), ale aj mužských hlasov, pričom album obsahuje veľké množstvo nových speváčok/spevákov (ak som dobre spočítal, tak aj s doprovodnými je ich celkom 18). Album je oproti debutu taktiež o niečo tvrdšie. Stručné zhrnutie vokalistov/tiek: Victor Rivarola (2, 3, 7, 11, 12), Vero Áiudi (1, 2, 3, 5, 6, 11, 12), Quinn Weng (9), Nathor Andrade (5), Sonia Pineault (8), Diego Valdez (5, 11, 12), Pato Larralde (7,12), Sebastián Cast (12), Paula Margarittini (4, 7, 11, 12), Luis Margarittini (7), Rocio Vilela (5, 6, 11, 12), Julian Juarez (12), Karina Varela (12), Nora Vázquez (7), Estefania Encina (7), Sony Bonini (7, 8), Antti Railio (11), Beto Vázquez (7).
Na veľké množstvo spevákov/speváčok som si najprv musel zvyknúť, pretože niektoré hlasy sa mi páčili viac, niektoré menej, pričom časom sa to zmenilo - zlepšilo. Celkovo je to podarené album.

EP "Wizard" obsahuje predovšetkým odlišné verzie piesní z debutového albumu z roku 2001 "Beto Vazquez Infinity" a úplne prvého EP "Battle of Valmourt" + jeden cover od skupiny Helloween. Ruská verzia EP obsahuje oproti pôvodnej o tri piesne viac. Hudba sa pohybuje opäť v Melodickom Symfonickom Power Metal -e so stredovekými a epickými vplyvmi, pričom oproti radovému albumu sú piesne jemnejšie a niektoré akustické. Hosťujúce speváčky sú z daného dôvodu rovnaké ako na debute, takže: Tarja Turunen, Candice Night, Sabine Edelsbacher, a v ruskej verzii jediný mužský hlavný spev: Fabio Lione.
Zaujímavosťou je, že hlavný člen kapely: Beto Vázquez pôsobil v minulosti v skupine Nepal, ktorá hrala Thrash Metal, takže štýlovo bol úplne inde, čo však v novej skupine vôbec nie je počuť (žiaden vplyv).

opäť sa mi potvrdilo (ako už mnoho krát v minulosti), že album je potrebné vypočuť si minimálne 3 krát. Na prvé vypočutie ma debutové album skupiny/projektu Beto Vazquez Infinity moc nezaujalo, avšak postupne som si piesne a aj štýl hudby obľúbil. Hudba sa pohybuje v Melodickom Symfonickom Power Metal -e so stredovekými a epickými vplyvmi, pričom vo veľkej miere sú využívané kvalitné ženské vokály hosťujúcich speváčok, ktoré určite nemusím predstavovať a priniesli do piesní vplyv aj svojich domovských skupín: A. Tarja Turunen (ex- Nightwish, Tarja) - piesne 1, 2, 4, 10, 11 ; B. Candice Night (Blackmore's Night) - piesne 6, 7, 9, 11 ; C. Sabine Edelsbacher (Edenbridge) - piesne 2, 10, 11 ; D. + jediný mužský hlavný spev: Fabio Lione (Turilli / Lione Rhapsody, Angra, ex- Rhapsody of Fire, ex- Labÿrinth, ex- Vision Divine, ex- Athena, atď.) - pieseň 3.
O zaujímave spestrenie sa v piesňach 7 a 9 pričinilo využitie saxofónu, ktorý väčšinou nemusím, avšak keď je zahraný nápadite, vhodne k stavbe piesni a s citom, dokáže ju zaujímavo obohatiť. Celkom podarené album, ktoré nie je určite špičkové, avšak svoje miesto na scéne si bez problémov obháji.

pri reklamných promo akciách na aktuálne nové album sa často spomínal príchod Liv Kristine Espenæs (Theatre of Tragedy, Leaves' Eyes), preto som očakával, že využitie jej kvalitného hlasu bude rovnocenné so sestrou Carmen Elise Espenæs. Avšak jej hlas obmezili len na doprovodný spev, čím nemohla ukázať svoje všetky hlasové schopnosti/polohy, o ktorých vieme (na škodu albumu). Taktiež zvuk albumu je oproti minulosti slabší - taký nevýrazný/nezáživný. Minimálne gitary mali byť určite výraznejšie. Hudobne pokračujú v symfonickom Folk Metal -e/Rock -u s akustickými prvkami, avšak zmeny v zostave mali vplyv aj na výsledné piesne. Tým nechcem povedať, že nový člen Stephan Adolph (gitara, basa) je priemerný muzikant, avšak predošlá zostava bola už viac zohratá a mala o niečo výraznejšie nápady (hlavne gitarová hra). Celkovo je album dobré, ale predošlé dva boli podarenejšie.

v porovnaní s predošlými počinmi, okrem tradičnej kombinácie Folk/Gothic Metal -u s Akustickými a Symfonickými pasážami, pridali aj Doom -ové prvky. Niekedy som si pri gitarovej hre spomenul na fínskych Amorphis (melódie / vyhrávky), ktorý sú samozrejme ako celok štýlovo inde. Gitary sú v rámci žánru pestré a hudba nenudí. Carmen Elise Espenæs opäť využíva kombináciu melodického "civilného" spevu a operného prejavu. Výsledný zvuk nahrávky je ako u predošlého albumu kompaktný a menej agresívny. Piesne sú vyrovnané a nápady zaujímavé. Celkovo album pôsobí podarene.