dlho som rozmýšľal, koľko dám pri výslednom hodnotení novému albumu "Obsidian" bodov. Vypočul som ho cez 10x a nakoniec som sa rozhodol pre 85. Je lepšie než posledné "Medusa", pri ktorom sa až príliš vrátili k začiatkom (hlavne prvému "Lost Paradise" z roku 1990). Aktuálne je kombináciou prvých troch (čiže okrem spomenutého prvého aj "Gothic" z roku 1991 a "Shades of God" z roku 1992). Občas si spomenú aj album "Icon", ktoré s ďalšími dvoma hodnotím za najlepšie v ich diskografii, ale vrátia sa k nemu len občas (čo je škoda). V danej dobe patrili P.L. medzi moje najobľúbenejšie kapely a dané albumy radím dosť vysoko vo svojom osobnom rebríčku.
Gitarová práca Gregor Mackintosh/Aaron Aedy pozostáva prevažne z pomalých a veľmi pomalých riffov, melodických vyhrávok a občasného sólovania (sólovanie by som prijal viac, keďže Greg má a mal vždy originálne nápady). Svižnejšia pesnička (oproti ostatným) je "Ghosts". A patrí aj medzi najlepšie.
Nick Holmes využíva prevažne nízko položený growling (rev), pričom civilný spev, prípadne nižšie položený spev používa skôr ako doplňujúcu zložku. Uvítal by som, aby to bolo skôr naopak, keďže growling je miestami až príliš monotónny. Bicie a basa tvoria skôr doprovodnú zložku a nevyčnievajú nad gitarami a spevom. Využitie klávesov je celkom minimalistické. Je paradox, že som si pri počúvaní novinky občas spomenul na kapelu Heavenwood, ktorá bola pri vzniku dosť ovplyvnená Paradise Lost. Celkom dobré album, ale v diskografii majú lepšie. ... See More

zatiaľ som album počul len 2x, takže hodnotenie sa môže zmeniť, ale bodovo už len smerom nahor. Jednoznačne ma album zaujalo a hneď na začiatku musím napísať, že je výborné a lepšie, než predošlé. Spev Floor Jansen je neskutočný a keďže poznám jej predošlé skupiny, tak len žasnem, ako dokáže s hlasom pracovať a meniť ho podľa potreby. Hudba kombinuje metalové/rockové pasáže s folkovými a atmosférickými prvkami. Gitary sú oproti poslednému lepšie počuteľné, zvuk je agresívnejší a Emppu Vuorinen aj viac riffuje (samozrejme keď dostane priestor). Výhodou Nightwish je, že sú to výborní muzikanti, ktorí nestoja na mieste a pokúšajú sa vždy o niečo iné. Podarené album. A rovno už aj teraz pridávam 5 bodov, keďže z môjho pohľadu je na stránke poriadne podhodnotené.

šieste radové album a druhé v poradí so spevákom JB - Janne Christoffersson má spolu s predošlým najbližšie k vplyvu Black Sabbath. Je to aj posledné album s JB, čo je na jednej strane škoda, avšak na druhej strane kapela mala vždy dobrých spevákov (či už to bol Spice pred JB alebo Apollo po), takže aj nasledujúce albumy boli silné po hudobnej ako aj vokálnej stránke. Hudba Spiritual Beggars bola vždy ovplyvnená velikánmi hard rockovej scény, avšak na albumoch, kde spieval JB bol vplyv spomínanej kapely najvýraznejší. Zároveň si stále myslím, že kapele pomohol v minulosti aj príchod výborného klávesáka Per Wiberg, ktorý svoju hru smeruje v retro štýle s častým využitím hammondiek a dopĺňa už ak tak kvalitnú gitarovú prácu Michael Amott -a. Hudba tým získala väčšiu hĺbku.
Taktiež rytmická sekcia bola vždy silnou stránkou hudby S.B. a výborného bubeníka Ludwig Witt (inak pôsobí aj v domovskej kapele JB - Grand Magus) doplnil nový člen, svetobežník Sharlee D'Angelo. Podarené album (ako zatiaľ vždy).

štvrté radové album a posledné, ktoré naspieval Christian "Spice" Sjöstrand. Naopak prvé, na ktorom sa ako radový člen objavuje Per Wiberg, ktorý má na starosti klávesy, hammondky a orgán. Väčšie využitie klávesových nástrojov albumu vôbec neublížilo, je naďalej dosť gitarové, jedine sa zvýraznila pestrosť a retro feeling. Gitara Michael Amott -a opäť kombinuje príjemné sóla a gitarovými vyhrávkami a občasnými riffmi. Rytmická sekcia (bicie, basa) je úderná, napriek tomu celkom pestrá. Štýlovo sa naďalej pohybujú v Stoner Rock/Metal -e s prvkami old school Hard Rock -u.

podarené debutové album, ktoré sa pohybuje v Stoner Metal/Rock -u s prvkami Hard Rock -u a ja tam počujem dokonca aj Grunge. Zvuk ešte nie je dokonalý, zato hudba je väčšinou nápaditá v rámci štýlu, aj keď občas (vo veľmi malom množstve) sa nájdu aj nevýraznejšie časti. Michael Amott už hneď na debute potvrdzuje svoju gitarovú zručnosť, Spice (Christian Sjöstrand) - má taktiež kvalitný spev a podarenú farbu hlasu, pričom má na starosti aj bassovú gitaru. Trojicu uzatvára kvalitný bubeník: Ludwig Witt, ktorý je už neoddeliteľnou tvárou kapely spolu s Amott -om. Ešte podotknem, že hudba je v pozitívnom zmysle výrazne ovplyvnená starými rockovými velikánmi.