Manticora vydala po šesť ročnej odmlke nové album "Mycelium", ktoré kombinuje Power Metal s občasnými prvkami Prog., Groove alebo aj Melodického Death Metal -u. Zneje to všelijako, ale to všetko počujem v ich hudbe, čiže tvrdé riffy doplnené o melodické linky, kvalitný melodický spev, ktorý taktiež dopĺňa občasný rev/growling (tu mi trošku trvalo, než som si to všetko zladil) a úderná rytmika. Album je dosť podarené, no paradoxne ma na prvé a ani druhé vypočutie moc nezaujalo. Musel som mu dať viac šancí, čo sa následne vyplatilo. Možno práve tá rozmanitosť a z počiatku aj nejednotnosť mi bránila v lepšom zážitku z hudby (čo sa ako som písal vyššie zmenilo). A aby som nezabudol, nahrávka ma taktiež podarený zvuk.

vypočul som si pár krát album "Captain Time Spacer (Part 1)" od skupiny (projektu?) Galexia a musím napísať, že nie je to až také zlé, aké má album aktuálne hodnotenie, ale nie je to ani také dobré, ako albumu dával/dávali niektorí pár týždňov dozadu (pravdepodobne jedna osoba, preto sú asi duplicitné sto a deväťdesiatpäť bodové recenzie už vymazané). Dobré taktiež už je, že rovnaké album tu nie je pod podobnými názvami dva krát, ako to bolo cca týždeň dozadu. Ale teraz k hudbe, čo je určite dôležitejšie.
Po hudobnej stránke sa Galexia snaží pohybovať v Prog. Rock -ovej a občas aj Metal -ovej oblasti, pričom občas využíva aj iné prvky ako pop, priemerné reggae, soft rock alebo aj alternatívu. Nevýhodou albumu je to, že hlavný skladateľ albumu si na seba zobral veľké sústo, ktoré moc nezvládol. Album má veľkú dĺžku 1:40:31, pričom určite sa dalo skrátiť na hodinu alebo 70 minút a vyhodiť niektoré nudné alebo priemerné a zdĺhavé pasáže. Hlavne začiatok albumu je veľmi ťažkopádny a často aj nudný. Neskôr sa to našťastie rozbehne a sú tam aj podarené prvky a hudobné motívy, no opäť to je prekladané duplicitnými motívmi, stereotypom a občas aj nudou.Aj textovo sa album často motá v podobných a málo zaujímavých témach (hlavne často počuť slovo "Captain Time Spacer" - akoby iné slová ani neboli). Aj keď je na albume uvedený ako hosť Damian Wilson, moc často ho tam nepočujem. Skladateľovi odporúčam zobrať si do spolupráce skúseného alebo aspoň kritického producenta a občas aj posilu v podobe ďalších muzikantov.
Poslednou nevýhodou albumu je nudný obal s fotkou pravdepodobne hlavného mozgu kapely Kenneth Joseph Spaziani -ho. Pôsobí to nudne, to mohlo byť v strede alebo niekde inde v booklete. ... See More

Bruce Dickinson vydal po 19 ročnej pauze novinku "The Mandrake Project", pričom spolutvorcom albumu bol rovnako ako pri predošlých troch radovkách Roy Z. Po viac násobnom vypočutí albumu vidím najväčší problém v nepodarenom (málo vyváženom) zvuku. Niektoré nástroje sú málo čitateľné (počuteľné), niektoré sú až príliš v pozadí a spev je naopak príliš v popredí. Album malo mať tvrdší (gitarovejší), no predovšetkým podarenejší a čistejší zvuk. Neviem, kde sa stala chyba, veď predošlé albumy s Roy Z za mixážnym pultom boli podarené. Na druhej strane, po hudobnej stránke je to podarené album s kvalitnými nápadmi. Taktiež Bruce -ov spev je stále na vysokej úrovni a samozrejme je ľahko poznateľný. Ako celok je album podarené, ale nie až tak, ako predošlé radovky. ... See More

album "Blut" predstavuje v diskografii kapely veľkú otočku a zmenu k inému štýlu. Dovtedy celkom známa a na na druhom albume by som povedal, že aj originálna Technicky Death Metal -ová kapela sa zrazu preorientovala na Groove/Heavy Metal -ovú kapelu s občasnými prvkami Doom. Zmena nastala po hudobnej (nástroje), ako aj po vokálnej stránke. A z môjho pohľadu najviac zlyhali vokály. Alexander Krull zmenil štýl prejavu a grovling (rev) nahradil hrubým "chlapským" vokálom a krikom. No jeho spev nie je moc kvalitný a pestrý. Nemá hlasový rozsah, rozmanitosť a pôsobí dosť plocho / monotónne. Ak by boli na albume lepšie vokály, určite by bolo moje hodnotenie vyššie, keďže aj keď hudobné nástroje zmenili štýl, stále sú celkom zaujímavé a pomerne slušne zahrané. ... See More

Esa Holopainen je dlhoročný a zároveň aj zakladajúci člen Amorphis, pričom Silver Lake je jeho sólový počin, na ktorý pozval množstvo hosťujúcich muzikantov (prevažne vokalistov). Oproti domovskej kapela je album viac atmosférické a Rock -ové, no stále má dosť styčných plôch s domovskou kapelou. Každá z piesní obsahuje množstvo silných a melodických nápadov, pričom hudba sa ľahko počúva a nápady sú dobre zapamätateľné. Ak má Esa Holopainen viac takýchto piesní v "šuflíku", hádam to nebude jeho posledné sólové album. Jednoznačne odporúčam.